Z talianskeho Milana sme prileteli do nocneho marockeho Fezu, byvaleho hlavneho mesta krajiny. Plan prazdnin v Maroku bol otvoreny, vlastne mal iba jeden bod, a to surfing na pobrezi krajiny. Pocet dopredu booknutych transportov a hotelov - nula. Takto sa mi to paci ked cestujem, ziadne velke plany dopredu, ziadne terminy. Sloboda cestovania - alebo aj cesta je ciel :). A tak sme este v noci nasadli na vlak druhej triedy z Fezu do Marakeshu, mesta leziaceho na juhu krajiny. Cesta trvala 9 hodin, v poloprazdnom vlaku sme sa pohodlne vyspali na sedadlach a rano sme sa prebudili v slnkom zaliatom Marakeshi. Berber (Marakesh) , jedno z najrusnejsich miest Afriky, s najvacsim tradicnym trhoviskom (Souk) v Maroku, uzasne, pulzujuce mesto kde sa da hodiny tulat a tisickrat stratit v spleti jeho uliciek. Cas sme travili tulanim sa po trhovisku, stracanim a opatovnym nachadzanim spravneho smeru, prestavkami na skvely marocky caj (green tea with mint and lots of sugar), vychutnavanim domacich marockych specialit - cuscusu, najlepsie keshu oriesky, najcerstvejsi orange juice za najmenej penazi, ako aj pozostatkov francuzskej kuchyne v podobe vybornych bagiet a sladkosti, ktore sa podavali k caju. Gurmanske nebo. Vecer sa na namesti konavali tradicne stretavky miestnych pri hudbe, ohni, hovorenom slove (rozpravali si pribehy a rozpravky) a hrach, ked dospeli muzi (zeny nic to je jasne) hrali rozne hry, ktore sme my hravali ked sme boli deti na skolskych vyletoch :) (napr: ked si priviazete motuz okolo pasa, a z neho vam vzadu visi drievko a vy sa ho snazite trafit do flase od piva:) do toho zhluku hluku, rytmov, voni, farieb este + opice, hady a ich zaklinaci a to vsetko vo velkom - jeden krasny zivy cirkus.
